streda 23. septembra 2009

Neznesitelná



Si blízko aj ďaleko

nudy tajomné rešeto

len záblesky žiarivé vidno

ďaleko cisár má sídlo

pes mi sníva na koberci

ľudia úbohí to herci

predstavenia parodické

prsty moje kónické

že surealizmus nebude?

Verše pretnú krídla labute


Zjavenie apokalypsy

bude pre mňa raj

len nech to nie sú kúsky

na okraj

minimalizmus je záhuba prekrutá

nuda nikdy nebude ohnutá

priama je ako napnutý bič

máš už v mysli tie obrazy?

Tak krič!


Púšť s kameňmi skla

žiaden Boh či Budha

len váza puknutá

som ako morálka nahnitá

hrobka prázdna bez faraóna

ďalekohlad tápa

na obzore niet ikona

vzorec chýba v riešení

riadi ma bábkar zasnený

ópium sa vznáša vo vzduchu

zvrátenú mám predtuchu

cválaj kôň beznohý

objednala som si hriešne ostrohy

márne hľadáš zmysel mojich slov

ten už dávno záhadne mi unikol



Indigo











Bábkové dieťa túlaš sa nocou,

žiješ v krabicovom svete,

trpíš nemotou,

piješ trpkosť, slepotou

omámené ničotou indiga,

koho zaujíma dnes sibila.

Láskou objímaš , opíjaš

hlavy plné gýčovej múdrosti,

nosom vracajú tvoje úvahy,

nie si dobrý hráč. Pomôže snáď,

bože, ma spas?


Povrch zaujíma davy,

svet samí umelci,

pohlavný styk bezhlavý,

nie viac než steblá trávy.

Kto to strávi?

Svet ťa požul, teraz dávi.


Kto ťa pochopí?